Ustlaté na ružiach. Čudné to spojenie. Keby bolo zaužívané, že na lupeňoch ruží ustlaté, tak by to bolo teoreticky správne, ale na ružiach? Však ich súčasťou sú aj tŕne. No a aký to už len môže byť spánok na tŕňoch?

Kúpil som si vec, ktorú nepotrebujem, za peniaze ktoré nemám. Je to moja veľmi obľúbená hláška. Keďže častokrát nám po nejakej veci zapiští naše srdiečko a peniažky na ňu nám samozrejme chýbajú, tak za účelom jej zadováženia sa radi upíšeme splátkovým spoločnostiam. A kým ju posplácame, tak na trhu sú už novšie verzie. No na porazenie. 🙂 A tak hybáááj zase odznova a dookola.

Veď je to len pominuteľný neporiadok. A to doslovne. Toto si povedzte, keď sa dívate na všetky tie nepoukladané, či deťmi porozhadzované veci. Stačí chvíľa a neporiadok je hneď preč. Tak načo sa kvôli tomu rozčuľovať? Život je o prioritách. Preto pozor na tie nesprávne.

Čo je lepšie? Nedeľný obed v podobe špagiet na tretiu hodinu požívaný v pokoji je lepší, ako "sviatočné" rezne na pravé poludnie, no v nepokoji.

Emulgátor E322 je v istom slova zmysle ako ekuména. Tiež sa snaží spojiť a udržať pokope to, čo by bolo za bežných okolností nespojiteľné a neudržateľné. Olej s vodou verzus modly s Ježišom.

Slovná hračka. Slnko dnes nezasvieti. Je pod mrakom. No, ako už len môže byť slnko pod mrakom, keď v skutočnosti je nad ním? 🙂

Akú výhodu má rýchly človek, ktorý sa neustále motá v bludnom kruhu nad takým, ktorý kráča slimačím tempom smerom priamo k cieľu? Žiadnu. Jeho výkon sa sústreďuje na márnosť.

Riešenie hlavolamu, že čo bolo skôr - sliepka alebo vajce je nasledovné. Sliepka. 🙂 Pán Boh totižto už na začiatku stvoril plne funkčné "veci". Napríklad zvieratá, rastlinstvo, ale aj človeka. A nie len v zárodku...

Každý, kto niekoho v niečom poúča alebo presviedča, tak vlastne zjavuje to, že on je ten, ktorý tomu skutočne rozumie a práve preto to musí tomu druhému - "nechápajúcemu" vysvetliť. A preto napríklad, ak v duchovných veciach nežijeme a ani neargumentujeme Božím Slovom, ktoré je samo o sebe múdre a pravdivé, tak potom sa robíme múdrymi my sami. Sme však skutočne múdri? Je vskutku pravda to, čo tvrdíme? Alebo je to pravdivé len z nášho uhla pohľadu? Ak si nie sme istí, tak radšej mlčme a premýšľajme, aby to potom, keď už niečo povieme aj stálo za to.

Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom zase dobré. No lenže aj vizuálne nepekné ovocie v podobe "pobodkovaného" plodu visiaceho na strome môže byť stále chutné. Však ani hrušky či jablká na strome nie sú všetky vizuálne bezchybné, ale nájdeme medzi nimi niekoľko aj napohľad škaredých. Preto napríklad unáhlene neposudzujme vizáž človeka, ale jeho "chuť". Počkajme napríklad, až otvorí ústa... Spojenie uvedeného významu s nejakou životnou situáciou ponechávam na čitateľovi. 🙂