Svárlivá žena

Lepšie je bývať na rohu strechy ako so svárlivou ženou v spoločnom dome. (Príslovia 25, 24)

Zaujímavé a k zdanlivo jednoduchému vyriešeniu nejakej zložitej medziľudskej situácie nás nabádajúce Slovo. No je skutočne tak jednoducho vykonateľné, ako jednoducho znie? Najprv sa trošku zamyslime nad tým rohom. Tu sa prakticky každému jednému z nás do popredia dostaví jeho vlastná predstava strechy. Niekto si predstaví sedlovú, iný rovnú, ďalší šikmú. Odvíja sa to asi od toho, kto kde býva. No a teraz si predstavme, že ako čupíme, sedíme či stojíme tam na tom rohu. Okamžite nám do popredia mysle vystúpi ten obrovský rozdiel medzi našim "laxným" prečítaním si slov horeuvedeného verša a ich reálnym významom. Razom uvidíme, že roh strechy je na pobyt veľmi nepríjemné miesto! Je to miesto, kde ledva udržíme rovnováhu a kde budeme mať závrate či strach z výšky. Tak isto je to miesto, kde bude na nás páliť slnko, fúkať vietor, šibať dážď či padať sneh a všetci navôkol sa budú čudovať, že čo to tam vlastne robíme. Toto všetko v nás určite vyvolá riadnu nechuť si to ísť tam, čo i len na chvíľu vyskúšať. A hľa! Slovo Božie nám doslova odporúča tam ísť bývať, pretože je to vraj lepšie, ako žiť v škriepke. No, Pán Boh asi vie čo vraví. Ak by chcel povedať ženám, aby neboli svárlivé, tak im to napíše priamo a nie takto zložito. A teda myslím si, že tu sa nejedná o bežnú ženu, ale skôr o takú, ktorá má škriepnu povahu v sebe buď to už od "narodenia", alebo tým chce niečo iné dosiahnuť. A jej manžel v záujme kľudu to buď spraví po jej vôli, alebo... No to zatiaľ ešte neprezradím. Tak, ako aj v minulých článkoch zopakujem, že všetko čo pospomínam je len môj osobný názor podľa aktuálneho poznania.

Na základe uvedených skutočností môžem teda s nadhľadom povedať, že kašlať na parádny dom s perfektným výhľadom či zariadením, ak by v ňom mal byť nepokoj medzi domácimi. Jednoizbový byt, alebo iná menej komfortná "kutica" (prenesene roh strechy) pre múdrejšieho a kľudnejšieho z nich je potom lepšia voľba. Toto Slovo by sa dalo použiť aj na mnohé iné situácie. Napríklad. Kým si mladomanželia nenájdu vlastné bývanie, tak je lepšie sa načas popasovať s podnájmom, ako si v spoločnom dome "nivočiť" rozdielnymi názormi vzťahy s rodičmi či svokrovcami. V podstate pokoj Boží je viac, ako svár. A za pokoj stojí aj odsťahovanie sa z "prepychu" do "chudoby". Toto vyrieši mnohé konfliktné situácie. Tak, to by bolo také, ale fakt len veľmi jednoduché zhodnotenie daného verša, pretože v realite nášho života je to omnoho zložitejšie. Keďže každé biblické Slovo nám má poslúžiť na poriadne zamyslenie sa, tak aj tento verš idem ešte trošku zovšeobecniť.

Teraz, zdanlivo jasnú vec idem poriadne zamotať. Spomínaný verš je totižto staro zmluvný a my sme predsa ľudia novo zmluvní. Platí teda aj na nás? Z Biblie vieme, že Ježiš neprišiel zákon zrušiť, ale naplniť. (Ev. Matúša 5, 17) Teda je aktuálny. Prvá vec, ktorá ma po jeho prečítaní napadne je tá, že je to o ľuďoch, ktorí žijú, ako sa povie na "kôpke" - teda nezosobášených. Keďže si nič nesľúbili, tak ich k sebe ani nič neviaže. A teda, keď muž zistí, že svárlivú povahu svojej družky, ktorú pred tým z nejakých dôvodov nevidel 🙂 nedokáže prehliadať, tak sa môžu buďto rozísť, alebo načas bývať oddelene. Napríklad aj v spomenutých malých kuticiach. No, ale keďže Biblia dáva životný návod predovšetkým nám veriacim, tak vieme, že toto nie je ten správny spôsob spolunažívania. A keďže tento verš je napísaný v Biblii, tak je jasné, že aj do našich vzťahov môže niečo takéto "prikvitnúť". Všetci dobre poznáme, že dvaja by mali bývať spolu až keď sa zoberú a k sľubu, ktorý si dali by mali, ak sa nebrali povedzme z nejakej pochabosti pristupovať zodpovedne. Lebo keď si už pred Pánom Bohom a pred sebou vzájomne kadečo nasľubovali, tak by sa to mali snažiť aj dodržať. Veď je napísané. Radšej nesľubuj, akoby si mal sľúbiť, a nesplniť. (Kazateľ 5, 4) Ďalej poznáme Slovo. Hlavou ženy má byť muž a hlavou muža Kristus. (1 Korintským 11, 3)  Ak ten muž skutočne nasleduje Krista a úprimne si od Boha vyprosuje múdrosť a snaží sa ju aplikovať do svojho života, tak je vylúčené, aby bol napríklad on tým zdrojom škriepok. A tak isto aj žena. Ak skutočne je jej muž hlavou a ona sa tiež skutočne snaží riadiť Slovom Božím, tak je vylúčené, že ona bude tou sústavnou rozbuškou, pretože vie, že aká má byť. (1 Petra 3, 1-4) Áno, áno sme hriešnici a samozrejme aj veriaci manželia sa môžu nezhodnúť, ale až do takej miery, aby u nich nastal scenár, ako v spomenutom verši, tak to som si istý, že nie. Ak aj napriek tomu niečo také medzi manželmi nastane, tak som presvedčený, že dotyční pevne nestoja na Slove Božom. No, lenže náš verš hovorí o človeku, ktorého charakterizuje svárlivá povaha a teda nejedná sa o bežnú osobu. Tak isto si ešte uvedomme, že poväčšine sa ľudia berú mladší, kedy ešte ich duchovná vyzretosť môže byť nedostatočná a tak isto ani nie všetky slabé stránky človeka vždy vyjdú pred svadbou na povrch. Však tomu asi všetci dobre rozumieme a preto sa nesnažme byť príliš múdri a nemyslime si o niekom, kto takú problémovú ženu má, že načo si ju bral, že či ešte za slobodna nevidel aká je a tak ďalej? Čo potom, aké je z toho východisko pre toho muža? Kazateľ vraví, že je lepšie žiť na rohu strechy, teda oddelene od ženy. A žiť tak oddelene by manželia podľa mňa, vychádzajúc zo všetkých tých biblických doporučení jednoducho nemali.

V Biblii je totižto všeličo na tému vzťahov popísané, ale variant, ako naložiť so ženou, ktorá bola alebo sa postupom času ukázala byť ako veľmi svárlivá (inými slovami povedané hádavá, neznášanlivá, hašterivá, škriepna) a nie a nie sa "polepšiť", tam spomenutý nie je. Keďže veriacemu človeku sa ťažko žije a vlastne z princípu ani nemôže v takomto "porušenom" vzťahu žiť, tak si myslím, že je lepšie keď sa rozvedú. Z ústrania už začínam počuť hlasy "zákonníkov". Čo to vraví? Rúha sa! Či potrebujeme ešte svedkov? Ukameňujte ho! Veď Ježiš jasne povedal, že muž nech sa so ženou nerozvádza (Ev. Marka 10, 11) len ak by smilnila a on povie toto. Na obranu použijem Pavlovo Slovo zo siedmej kapitoly listu Korintským, teda tiež z Božieho Slova. Veď Pán Boh nie je "rozdvojený" a povoláva nás k pokoju. Čo je väčší hriech? Siliť spoločný život s neznášanlivou ženou a ustavične byť v pokušení to vzdať, reptať a čo ja viem čo ešte iné, alebo sa rozviesť a žiť v pokoji? Veď, či vie ten dotyčný muž či svojou dobrotou tú ženu zachráni alebo zmení? (1 Korintským 7, 10-16) Boh má moc "skrotiť" každú takúto vlastnosť, ak dotyčný o to stojí. Z Biblie vieme, že svár nikdy nespôsobí dobro a to vraví ten istý Boh! Kto začína svár, je ako ten, kto vypúšťa vody; preto nechaj škriepku skôr, než vypukne. (Príslovia 17, 14) Alebo. Čím je uhlie pahrebe a drevo ohňu, tým je škriepny človek pri rozdúchavaní sváru. (Príslovia 26, 21) Nebudem tu písať ďalšie verše, aby toho nebolo veľa.

A tak teda vychádzajúc z celkového biblického kontextu reakcií Pána Boha na ľudské "vyčínanie" si myslím, že takéto počiny a všetky pohnútky, ktoré k nim viedli bude posudzovať individuálne. Tak, ako odpustil vrahovi Dávidovi, tak odpustí aj tomu, kto nevládze žiť so svárlivou ženou. Ešte raz opakujem, že sa tu nesnažme zovšeobecniť naše bežné povahy, pretože tu sa jedná o špeciálne typy ľudí s ktorými sa len ťažko dá vyjsť. No posúdenie spomenutého nechám na každom z nás. Ešte veľa rôznych doplnení by sa zišlo pospomínať, ale už by toho bolo priveľa. A články na pokračovanie nechcem písavať. A teda, ak niekomu niečo nie je jasné, alebo so mnou v niečom nesúhlasí, tak nech sa ma na to opýta radšej osobne.