A je po voľbách
Milí bratia a milé sestry. Keďže žijeme, pracujeme a dennodenne sa pohybujeme po území našej obce, mesta, kraja či štátu, tak sme si v posledných týždňoch určite museli všimnúť to zvolebnievanie sa. Upravené a zo správneho uhla nafotené známe aj neznáme tváre sa na každom "rohu" snažili upriamiť našu pozornosť na ich lásku ku kraju v ktorom žijú, či na ich zmysel pre spravodlivosť, transparentnosť, prácu a zodpovednosť. Hlavnou úlohou tejto predvolebnej mašinérie bolo poukázanie na voľby do vyšších územných celkov, teda VÚC a na to, že sme si opäť mali zvoliť "svojich" zástupcov do ich riadiacich orgánov. Tí, budú zase najbližších 5 rokov určovať smerovanie nášho kraja a stratégiu jeho rozvoja. Aby sa tam však títo uchádzači mohli dostať, tak potrebovali náš hlas. No a kvôli jeho získaniu sa nás usilovali presvedčiť o tom, že práve oni sú tí praví kandidáti, ktorí budú obhajovať naše záujmy, ktorí idú veci skutočne zmeniť, či nasmerovať tým správnym smerom. Niektorí sa nás snažili na svoju stranu pritiahnuť rokmi otrepanými frázami a iní pokrokovejší zas veľmi rozumne a pravdivo sformulovanými vetami, pri ktorých sme si aj my sami neraz pomysleli, že nám hovoria priamo z "duše".
No a po vypočutí si takýchto rozumných rečí, určite mnohí aj z nás kresťanov podvedome dúfali, že sa tam už konečne "posadia" fakt tí poctiví a na slovo vzatí odborníci, hoc aj zo sveta. A ani sa tomu nečudujem. Aj napriek tomu, že sme veriaci, tak tieto politicko-hospodárske veci nám nie sú až tak cudzie, pretože sa nás bytostne dotýkajú. Tu, na tomto svete si vzájomne spolunažívame s týmto neveriacim pokolením a tiež sa svojim spôsobom aj našim zamestnaním podieľame na zveľaďovaní našej krajiny. Tak isto si po Evinom požití ovocia zo zakázaného stromu nosíme v sebe okrem poznania dobra a zla aj zmysel pre určitú zodpovednosť. No a práve kvôli tomuto poznaniu vie aj nás to zlé verejné hospodárenie, alebo tá ľudská nespravodlivosť rozladiť, pretože toto všetko má do určitej miery dosah aj na kvalitu nášho osobného života. Ak sa napríklad v kraji dobre hospodári a opraví sa povedzme veľa rozbitých ciest, tak to v konečnom dôsledku ušetrí aj z nášho rodinného rozpočtu určité prostriedky, ktoré by inak museli ísť povedzme na zbytočný servis geometrie náprav u nášho auta. Ale, veď čo to tu píšem... Myslím si, že rozoberať dôsledky politiky a hospodárenia na naše životy ďalej nemusím, pretože je to vskutku oblasť, ktorej určite aj mnohí kresťania veľmi dobre rozumejú a častokrát možno aj viac, ako Slovu Božiemu. Je to smutné, ale je to proste fakt.
Aj keď po politicko-hospodárskej stránke, teda nie sme voči tomuto svetu imúnni a zákony sveta platia aj pre nás, tak v rovine duchovnej to už tak nemusí byť. Pán Boh sa nás snaží vychovať k tomu, aby sme aj tu v tomto porušenom a nespravodlivom svete upriamili svoju pozornosť na Neho. Chce nás "oddeliť" od nášho telesného vnímania sveta, ako sú v danom prípade dúfanie v človeka, dúfanie v zmenu politického systému k lepšiemu, alebo jednoducho chce "vyzmizíkovať" naše šomranie na ľudskú nespravodlivosť. Slovo Božie nám hovorí, že lepšie je utiekať sa k Hospodinovi, ako dúfať v človeka (Žalmy 118, 8) a v oblasti politiky to platí "dvojnásobne". Tak isto vieme z Biblie vyčítať, že kde speje svet a aké budú známky úpadku spoločnosti. Všetka odbornosť, ekonomické teórie či právne zákony idú stranou, ak vo svete vládnu peniaze. Tie sú počiatkom všetkého zla (1 Timoteovi 6, 10). Ľuďmi sú však priam milované a preto vládnu na všetkých úrovniach politického systému. Teda aj na nižšom krajskom či vyššom štátnom. Síce nepochybne aj my kresťania sme radi keď ich máme, veď pre život tu sú potrebné, ale Pán Boh nám dáva iný pohľad na ich množstvo a formu využitia. Skrátka, tam kde o materiálnych veciach človeka rozhoduje iný človek nikdy nebude spokojnosť, pretože všetko, čo je porušené hriechom rodí len porušené a nedokonalé.
Preto nič od ľudí zainteresovaných do lokálnej či štátnej politiky neočakávajme, aby sme sa zbytočne nesklamávali, ale upriamujme svoju pozornosť na Pána Boha. On je vskutku Ten, ktorý môže aj nepriateľov nakloniť v náš prospech. Pre náš život či kraj, vskutku okrem Jeho Syna Ježiša Krista neexistuje žiaden iný správny kandidát. Nikto iný to tu nedokáže zmeniť a nikto iný ani na to nemá moc, aby veci nasmeroval skutočne tým správnym smerom. Ani svorkou "vlkov" obkolesený veriaci človek na vysokej štátnej pozícii. Jediná a skutočná zmena k zlepšeniu pomerov v kraji môže prísť len skrze Božie pôsobenie cez jeho veriacich obyvateľov. Lenže viera a vnútorná duchovná premena ľudí sa plošne nikým nariadiť nedá. Deje sa to však postupne a individuálne. Ak si všimneme, tak ani Ježiš nešiel najprv za lídrami krajiny, aby im prehovoril do "duše" a aby oni potom následne zo svojej pozície niečo nariadili a tak zmenili veci k lepšiemu, ale začal postupne od najbližších a najobyčajnejších jednotlivcov, ktorých stretával. Pre ľudské rozumové vnímanie, by bol takýto krok určite logický. Ten kto má vo svete moc niečo nariadi a "poddaní" to potom vykonajú. Na takomto nejakom princípe (ne)funguje aj zákon vo svete. No, lenže práve z tej všetkej jeho nedokonalosti pramení aj všetka tá naša nespokojnosť.
Súdiac podľa Biblie, už teda asi celoplošne zrejme veľká zmena medzi ľuďmi nenastane, "anonymný" svet sa k lepšiemu nezmení a veci nebudú podľa našich predstáv, ale meniť našu rodinu, kolegov, spolužiakov, známych či náhodne postretnutých spoluobčanov v istých príhodných situáciách môžeme neustále. Aby však niečo také bolo možné, tak v prvom rade my sami musíme byť pevní vo viere a znalí Božieho Slova. Preto sa modlime, študujme Bibliu, čiňme skutky viery a hlavne nebuďme zúfalí, alebo príliš neplesajme nad výsledkami včerajších volieb. Všimli ste si, že ako tí kandidáti dokázali zabojovať o náš hlas? Dokážeme aj my o vieru iných tiež tak zabojovať? Skúmajme sa.