Chceš mať aj ty silu slnka?
Milý brat a milá sestra v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Želám Ti požehnaný deň v ktorom bude na Teba dohliadať náš Otec nebeský a tak isto Ti želám, že nech na Tebe spočinie hojnosť Jeho požehnania, ktorú skrze Teba bude môcť prijať každý človek, ktorého v najbližšej dobe postretneš. Nech Ťa sprevádza Božia múdrosť, ale i rozumnosť s pokorou. Nech si tým pravým svetlom, ktoré osvecuje svoje okolie, aby tak všetci mohli chváliť Tvojho Pána, ktorý je v nebesiach za to, čo s Tebou vykonal. Nech je im na Tebe vyjavená tá veľká Božia moc a to v takej miere, aká je pre ich správne pochopenie týchto duchovných vecí čo najprimeranejšia i najvhodnejšia. Tak isto Ti brat môj a sestra moja želám, že nech Ti dá Pán Boh správne rozpoznať, že komu kedy kde a čo je v závislosti od situácie vhodné povedať. Či treba toho dotyčného, dotyčnú povzbudiť alebo pokarhať. AMEN
No a biblické Slovo, ktoré som vybral pre dnešný úvodník je nasledovné.
Ale tí, ktorí Ho milujú, sú ako slnko vychádzajúce vo svojej sile. (Sudcov 5, 31)
Doma v kuchyni na stene nám visí obraz s týmto veršom. Vznikol na základe fotografie, ktorú som jedno ráno niekedy dávno odfotil z našej strechy smerom na Selce, keď práve na horizonte spoza stromov vychádzalo slnko. A dokonca letiaci vták, ktorý sa mi tam znenazdajky priplietol, urobil tú fotku ešte zaujímavejšou. No z môjho pohľadu ani ten však nedodal tej výslednej kompozícii taký silný efekt, aký tam dodal práve hore spomenutý biblický verš. Ten totižto charakterizuje silu, ktorou skutočne oplývajú v Ježiša Krista veriaci ľudia. Keď sa brat môj, sestra moja niekedy pozrieš ráno na to slnko, ktoré práve vychádza spoza horizontu a pomaly stúpa vyššie a vyššie na oblohu, tak si všimneš, že v jeho najnižšej polohe je opticky väčšie, ako keď je už cez deň vysoko na nebi. Hoci práve vtedy je tá jeho páľava najsilnejšia. Tá jeho veľkosť a to ranné zore, ktoré ho pri tom stúpaní sprevádza totižto vyvoláva u nás ľudí neskutočný údiv. Preto si aj ja veľmi rád fotím jeho východy. No a takýchto istých nadšencov pre amatérsku fotografiu je vskutku obrovské množstvo. Veď fotka vychádzajúceho slnka odfotená či už niekde pri mori, na nejakom vysokom kopci, alebo trebárs aj z okna paneláku dokáže človeka veľmi potešiť, ale i vnútorne povzbudiť. A najlepšie na tom všetkom je to, že ten východ sa neustále takto denno-denne cyklicky opakuje a nám ľuďom sa to fotenie, alebo to nadšenie z toho jeho ustavičného kolobehu nedokáže vôbec zunovať. Je to proste zaujímavé, že ako sa tej žeravej, žlto-oranžovo-červenej a každé ráno vychádzajúcej gule nedokážeme vskutku poriadne nabažiť.
No a tak teda, ako veľké a silné je to ranné nebeské Slnko, tak podľa Biblie takú silu do života viery dáva Pán Boh aj tým, ktorí Ho skutočne milujú, čiže tým, ktorí v Neho skutočne aj veria. Bez viery v Neho Ho jednoducho milovať nemôžeme, keďže bez nej Ho nemôžeme ani poznať. Čiže tá sila, ktorou my navonok "svietime" a pôsobíme na to svoje okolie závisí od našej poddajnosti voči Pánu Bohu. Je závislá na miere našej viery, ktorou v Neho veríme. A preto ak počas toho nášho krátkeho pozemského života plného vzrušenia, do hľadania Božieho kráľovstva vrážame len malé percento, tak aj tá sila "lúčov" z nás vychádzajúcich, bude adekvátna len tomu malému percentu. Teda navonok potom asi nikoho nejak extra tou našou páľavou "neohrejeme", "neoslníme" a ani nikoho iného k tej viere v Pána Boha "nenažhavíme", keďže ani my sami ňou oplývať v správnej miere nebudeme. No, ale ak sa však pod tú mocnú ruku Božiu skutočne pokorne poddáme, tak potom aj tie naše percentá viery budú postupom času dosahovať stále väčšie a väčšie hodnoty. Presne ako to slnko, ktoré postupne tiež naberá na svojej sile, "kráčajúc" svojou cestou stále vyššie a vyššie po oblohe. My sa proste musíme celým našim vlastným životom stať neoddeliteľnou súčasťou toho biblického - Božieho "príbehu". Teda ako keby súčasťou všetkého toho, čo je napísané v Biblii. Musíme mať v ňom svoje vlastné miesto. Miesto, ktoré už síce nebude do nej fyzicky zapísané, no bude priamym pokračovaním tých apoštolských skutkov šírenia Ježišovho slova. My tiež svojim spôsobom môžeme byť takými istými "pisateľmi" obdobných listov, ako niekedy dávno pred našim narodením boli apoštol Pavel či Peter. Listov, ktoré môžeme aj my sami posielať tým, ktorých postretneme a ktorých skrze našu vieru v Pána Ježiša k Pánu Bohu samotnému privedieme a o ktorých sa budeme s Jeho pomocou neustále starať. Rozmýšľaj čitateľu nad tým. A nezabudni, že tie najdôležitejšie faktory v týchto veciach predstavuje zas len tá naša úprimná viera v Pána Boha, zas len tá naša úprimná túžba po Pánu Bohu a zas len tá naša skutočná pokora pre Pánom Bohom. Bez nich vskutku nič z tohto vyššie spomenutého nikdy nenastane.
A tak Ti milý brat a milá sestra želám, že nech sa tá Tvoja viera v Tebe rozožne na čo najviac percent, aby tá Tvoja "žhavosť" a tá Tvoja túžba po poznaní Božieho slova všetkých okolo Teba fascinovala, všetkých okolo Teba priťahovala a to kvôli tomu, aby mohol Pán Boh skrze Teba samotného či samotnú pritiahnuť k sebe aj ich - prihliadajúcich. Aby aj oni mohli vidieť, že kto Ťa ustavične posilňuje, že kto Ťa ustavične podopiera a že kto Ťa ustavične motivuje. Lebo len náš osobný príklad je pre tých druhých najlepším príkladom. My veriaci sa síce máme pozerať už len na Krista, len On má byť tým naším skutočným vzorom, no pre neveriacich sme tým vzorom práve my. Oni Pána Ježiša ešte nepoznajú a preto si Jeho všímať nebudú. Oni si budú všímať predovšetkým nás a práve cez nás Ho môžu aj spoznať. Tak na to pamätajme a prosme Pána Boha o skutočnú vieru. AMEN