Kde je tvoj poklad...
Kde je Tvoj poklad...

Keďže nás ľudí a kresťanov nevynímajúc Pán Boh stvoril s očami, ušami, ale aj s rozumom, tak je veľmi dôležité, aby sme sa tieto tri orgány naučili s pomocou Ducha Svätého využívať ku správnemu rozsudzovaniu toho, čo každodenne vídavame i počúvame. Podľa Písma by to naše rozsudzovanie nemalo byť len povrchné, ale malo by byť hĺbkové, pretože Duch Svätý skúma aj hĺbky Božie. (1 Korintským 2, 10) A my, ktorí úprimne veríme, sme určite neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha. (1 Korintským 2, 12) No a tak sa pod rúškom spomenutého poďme trošku zamyslieť nad nasledujúcim veršom. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. (Ev. Matúša 6, 21) Iný verš úzko súvisiaci s nim je zas nasledovný. Lebo z plnosti srdca hovoria ústa. (Ev. Matúša 12, 34)

Oba tieto verše spolu tvoria kompaktný celok, ktorý dokonca už aj na prvé počutie dokáže dosť veľa vecí o nás vypovedať či naznačiť. No a po dlhšej debate sme už pred tou pravdou, ktorú v sebe obsahuje, úplne obnažení. Slová, ktoré hovoríme, alebo to môžeme vztiahnuť aj na skutky, totižto dosť veľa vecí o nás prezrádzajú. Napríklad. Práve sme sa po 20-tich rokoch stretli s bývalým spolužiakom na autobusovej zastávke a po prvých zdvorilostných frázach typu, ako sa máš, si ženatý, kde robíš a im podobným, hneď na neho vyrukujeme s otázkami okolo politiky. Na základe týchto informácií potom môže ten dotyčný poslucháč čiastočne na nás identifikovať, že čím žijeme, alebo čo našu myseľ v danú chvíľu zamestnáva. Tu nejde o posudzovanie, ale ide o povzbudenie k rozmýšľaniu. Najlepšie to vidno na ľuďoch, s ktorými sa denno-denne stretávame a rozprávame. Tam môžeme veľmi jasne rozpoznať, že kto žije zdravou výživou, kto perfektnou vizážou, kto je skalným fanúšikom hokeja či futbalu, alebo koho opantáva túžba po lepšom bývaní. Tak isto môžeme identifikovať aj milovníkov prírody, zarytých ochrancov zvierat, zanietených športovcov a čo ja viem čoho ešte všetkého. Príkladov je nespočetne. V podstate platí zásada, že o tom čím vo vnútri "žijeme" potom navonok aj rozprávame. Ak pri každej príležitosti, ktorá sa nám naskytne, budeme vravieť o zdraví, že tam jedz to - to je zdravé, tam to nejedz - je v tom veľa "éčok", alebo daj si toho špenátu či tej zeleniny, tak ten, čo nás bude počúvať, bude jasne vidieť, že žijeme zdravím, zdravou výživou a to nás bude identifikovať. Ak budeme zapálene rozprávať o najnovších trendoch v obliekaní a budú nás zdobiť všelijaké D&G, Gucci, Armani, Zara, Christian Dior a čo ja viem ktoré ešte, tak jasne navonok dávame signál, že si potrpíme na handričkách, obuvi a iných pre danú chvíľu vo svete trendových doplnkoch.

Prečo toto všetko uvádzam ako príklad? No preto, lebo ak sa človeče hlásiš ku kresťanstvu a vravíš, že veríš v Ježiša, tak toto nemôžu byť tvoje vonkajšie identifikačné prvky. Týmto všetkým totižto žijú ľudia v tomto svete a ty, ako kresťan máš byť podľa písma úplne iný. Ak chceš, športuj. Ak chceš, kúp si aj pekné oblečenie, len dávaj pozor, aby ťa to všetko nepohltilo a aby si nevenoval týmto márnym veciam väčší záujem, ako by bolo treba. Pamätaj! Pán Boh vidí naše vnútro, ale ľudia len vonkajšiu "fasádu". Ak budeš pri každej príležitosti horlivo obhajovať značku Gucci tak vedz, že je to tvoj poklad, o ktorom svedčia aj slová vychádzajúce z tvojich úst. Samozrejme, že ak máš s nejakým výrobkom dobrú skúsenosť, tak ju pochváľ alebo odporuč, ale nehorli za ňu! Horli za Božie veci!

Preto pamätajme, že nie čo vchádza do úst poškvrňuje človeka, ale to, čo mu z úst vychádza. To poškvrňuje človeka. (Ev. Matúša 15, 11) Inak povedané, to čo hovoríme, veľa o nás vypovie. A nie len o nás, ale aj o našom Bohu v ktorého veríme.

Pre úplnosť tak dodám, že aj za tie Božie veci sa dá horliť nesprávne. Preto sa teraz skúsme laicky a nestranne z pohľadu okolitého sveta, ktorý si všíma len cirkevnú "fasádu" pozrieť na to, že kde má ona na základe jej vonkajších prejavov ten svoj poklad. Že aká je plnosť sŕdc mnohých jej členov, ale aj mnohých jej duchovných. Na to mi dobre poslúžia aj nedávne voľby dištriktuálnych biskupov. Určite ste si všimli, že koľko nesvárov sa nachádzalo medzi tými dvoma volebnými "tábormi" a ich podporovateľmi. Pán Ježiš nám pritom ale povedal. Ja som cesta i pravda i život. (Ev. Jána 14, 6) Čiže je len jeden Ježiš, len jedna cesta, len jedna pravda a len jeden Duch. (Efezským 4, 4) Keď sa teda na základe tohto verša pozrieme na tieto dva, proti sebe tak tvrdo stojace tábory evanjelických duchovných, tak sa nám logicky do mysle vtláča otázka, že ako je to možné, keď je len jeden Ježiš a len jeden Duch. Mali by sa vari takto odlišne správať Ježišovi nasledovatelia? Veď obe strany vyhlasovali Ježiša za svojho Pána. A aj vo svojich plátkoch používali mnoho krásnych biblických veršíkov. Ktorí z nich sú tí zlí? Tí noví, vraj liberáli, ktorí to vraj chcú postupne všetko rozvrátiť alebo tí tradiční konzervatívni, ktorí to až do takejto fázy nechali dlhodobou absenciou solenia dôjsť? Kto z nás to správne rozsúdi? Pozor! Nesnažme sa teraz mylne a za každú cenu obhájiť si to formulkou, že my predsa bojujeme za pravdu Božiu a za budúcnosť cirkvi. Tak isto tu nejde o kritiku, však kritizovať vie každý, ale o hĺbkové zamyslenie sa nad našou kresťanskou vierou. Že kde sú jej poklady. Ako to, že je tu zrazu toľko rôznych duchov? Prišli vari teraz? Nie! Sú tu už dávno, pretože sme prestali byť tou spomenutou soľou. K tým hádkam ma napadá nasledovný verš. Už aj to je úpadok pri vás, že sa súdite medzi sebou. Prečo netrpíte radšej krivdu? Prečo neznášate radšej škodu? (1 Korintským 6, 7) No a ďalší ho dopĺňa. Ale brat sa súdi s bratom, a to pred neveriacimi!? (1 Korintským 6, 6) Teda je to presne platné do našich radov, lebo všetky tieto naše sváry videl aj "prizerajúci" sa neveriaci svet. A ako som už spomenul, neveriaci ľudia spravidla nechodia do hĺbky duchovných vecí. Im postačí na vonkajšie posúdenie našej cirkvi pár takýchto excesov a hneď si o nej spravia svoj obraz. Preto je na zamyslenie, že keď už ani tú "fasádu" nie sme schopní mať čistú a "reprezentačnú", tak čo je už potom pod ňou, vo vnútri? Aký obraz, alebo aké identifikačné prvky o našom Bohu vydávame my ako cirkev, či ako jednotliví radoví členovia navonok do toho neveriaceho pokolenia?

Preto sa pred Pánom Bohom pokorme, vyznajme svoju hriešnosť a horlime za múdrosť, ktorú nám dáva Duch Svätý, lebo len potom budeme skutočne vedieť aj pevne stáť na pravde Božieho Slova a náš zvodca tak nebude mať žiadnu šancu. Len od jednotlivých radových členov môže v cirkvi nastať nejaká zmena. Zvrchu sa to nariadiť nedá. Nezabúdajme, že Biblia je už napísaná, je nemenná, je každému voľne dostupná a preto ani to liberálne vedenie na nej už nič nedokáže zmeniť, ak jej členovia budú pevní vo viere. Veď ktože už len bude bojovať proti uvedomelej, zlu vzopretej a Bohu patriacej väčšine? To si však už vyžaduje našu absolútnu poslušnosť voči Bohu...

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.