Ktoré náboženstvo je pravé?
Ktoré náboženstvo je to pravé?

Tak veľa ľudí a tak veľa náboženstiev je na svete a všetci si len to svoje obhajujú a len o svojej pravde ostatných presviedčajú… Ktoré je teda to správne? Ako to zistiť? Toto bude asi dlhšie a obšírnejšie zamyslenie, pretože ma napadá veľa príkladov, ktoré je dobré spomenúť, aby sme sa dopracovali k tej správnej odpovedi. Podľa môjho terajšieho poznania sa to pokúsim vysvetliť pomocou nasledujúceho verša. Alebo či je medzi vami človek, ktorý by dal synovi kameň, keď si prosí chleba? A keď si prosí rybu, či mu podá hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia! (Ev. Matúša 7, 9-11) Tieto slová povedal Pán Ježiš ako prirovnanie. A prirovnania budem používať aj v nasledujúcich príkladoch. Často krát môžeme v Biblii čítať, že Pán Boh je náš nebeský Otec, ktorý nám chce dobre. A práve rola otca, konkrétne to, že ako túži svojim deťom dať len to najlepšie ma v tomto prípade zaujala a v podstate sa všetko bude točiť už len okolo nej. Tí z nás, ktorí majú deti, tak sa ich určite snažia dobre vychovať a ochrániť si ich pred zlými vplyvmi okolia. Aby som to však trošku vygradoval, tak začnem z inej strany.

Pokiaľ máme robotu a spoľahlivého zamestnávateľa, tak za naše "euríčka", ktoré sa nám objavia každý mesiac na účte v podobe výplaty si vždy niečo kúpime. Prv však, ako tak učiníme si vždy dobre zvážime, že či tá vec, ktorú chceme stojí za to a či je pre nás potrebná. Toto nastáva hlavne vtedy, ak nezarábame extra veľké sumy. Veci, ktoré si za tie peniaze zadovážime si potom opatrujeme a strážime, ako príslovečné oko v hlave. Sme si vedomí celomesačnej "driny" za pár "stoviek" a to nám pridáva na hodnote tej-ktorej veci. Ak si teda za ťažko zarobené peniaze kúpime nový mobil, tak sa určite budeme snažiť nikde si ho nestratiť či nerozbiť. Myslím si, že niečo takéto si vieme veľmi dobre predstaviť. V tomto prípade sa však jedná len o neživú vec.

Ako sa teda potom budeme už len my hriešni pozemšťania snažiť si ochrániť svoje deti a dopriať im len to, čo je podľa nás najlepšie? No neskutočne! Aj napriek pomýleným hodnotám, ktoré často krát v živote máme a veciam, ktoré spravíme z nevedomosti to určite budeme myslieť s našimi deťmi vcelku len dobre. Kúpime im super oblečenie, pretože si myslíme, že je to dobrá vec. Tak isto im kúpime perfektný mobil, tablet či počítač, lebo nechceme, aby sa dieťa zle cítilo medzi kamarátmi, ktorí také niečo tiež majú. Berieme ich na super dovolenky, lebo chceme, aby dačo videli. Vyberáme im najlepšie školy, lebo chceme, aby dačo vedeli. Kupujeme im kvalitné potraviny, lebo chceme, aby boli zdravé. Tak isto ich dávame na rôzne krúžky, lebo chceme, aby boli hudobne či športovo založené a tak ďalej a tak ďalej. Všetko sa im v rámci našich síl a vedomostí snažíme vysvetliť a keby sa im nebodaj dačo malo stať, tak aj život sme ochotní za nich položiť. Myslím si, že uvedenému dobre rozumieme a dúfam, že pomocou týchto dvoch príkladov sa mi podarilo aj upriamiť pozornosť na to, že akú hodnotu majú deti a veci v našom ľudskom ponímaní, ktoré je predsa len v porovnaní s tým Božím dosť nedokonalé.

Ako teda bude potom vyzerať záujem nášho nebeského Otca o nás?

No. V prvom rade si treba uvedomiť, že Pán Boh je dokonalý, vidí do budúcna a na rozdiel od nás nevnáša do našich životov chaos. On chce, aby sme si naše životy postavili na iných hodnotách, ako na tých, ktoré my sami považujeme za správne. V Biblii je napísané. Každá cesta človeka správnou zdá sa vo vlastných očiach, ale Hospodin skúma srdcia. (Príslovia 21, 2) Keďže je náš nebeský Otec, tak chce, aby sa tu "dole" mal každý z nás dobre a aby po svojej telesnej smrti dosiahol večný život. Preto sa aj Jeho Slovo - Biblia prekladá do všetkých jazykov sveta a zvestuje sa po celej zemeguli. V Neho veriaci kresťania to však nerobia z donútenia, ale to šírenie Jeho Slova berú ako vďaku za to, že čo pre nich Jeho Syn Ježiš Kristus vykonal. Teda, že zomrel na kríži kvôli ich záchrane. Pán Boh chce, aby sme v Neho uverili a len Jemu podriadili aj svoje životy. Ak sa nám zdá, že neexistuje, lebo vraj neprichádza, ako niekedy zasľúbil, tak odpoveď na to zas dáva nasledujúci verš. Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. (2 Petra 3, 9) Tu môžeme skutočne vidieť, že ako nás má rád. Vyčkáva, aby si sa možno práve ty človeče, ktorý si toto čítaš zamyslel nad životom, prehodnotil ho a vykročil tým správnym smerom, lebo v Biblii je napísané nasledovné. Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. (Ev. Matúša 7, 13-14) Čo však tieto spomenuté cesty vlastne znamenajú? No. V duchovnom ponímaní tá široká cesta predstavuje naše užívanie si života bez Ježiša a úzka cesta zas život s Ježišom. Na konci širokej cesty nás čaká večné zatratenie a na konci úzkej zas večný život. V tomto bezbožnom svete sa síce k Pánovi Ježišovi priznáva čoraz ťažšie, no ak nezdupkáš a ani neochabneš, ale vydržíš s Ním kráčať až do konca svojho života, tak odplata v podobe prežitia kvalitného a požehnaného života tu na tejto zemi ťa určite neminie. No a sám Pán Boh ťa vyučí ešte aj tomu, že ako správne chodiť aj po tých rôznych nebezpečných pozemských cestách, aby si neutrpel žiadnu ujmu. Veď budeš po nich chodiť, ako ovca medzi vlkmi. (Ev. Matúša 16, 10) 

No a čo sa týka tých druhých náboženstiev.

Povedz mi človeče, že ktoré náboženstvo má ešte takého verného a láskavého Boha, ktorý túži všetkých zachrániť? Ja viem, že možno tieto veci až tak veľmi, aby si vedel zodpovedať túto otázku asi neriešiš a preto ti napoviem. No jednoducho žiadne. Ktorý Boh vydal Svojho Syna kvôli hriešnikom na smrť, aby sme potom mohli skrze Neho žiť? Alláh? Nie. Ak nevieš nevadí, pretože určite neexistuje. Slová, ktorého iného náboženstva sa prekladajú do všetkých pozemských jazykov? No do toľkých, ako je to v prípade Biblie určite žiadne. Kto by to robil a pre ktorého boha? Pre nejakého mŕtveho Budhu? Nebodaj pre nejakých mimozemšťanov? Aj tých musel niekto stvoriť. Všimni si, že ešte aj ten letopočet je pred a po Kristovi. Nevravíme pred Mohamedom ani po Mohamedovi. Ktorý Boh ovplyvňuje aj letopočet? Alláh? Kdeže! Len ten biblický. Tým letopočtom sa riadi nie len cirkevná, ale aj svetská moc. Vnímaš to? Aj svetská moc - teda ateisti, ktorí veria tomu, že Boh nie je, taktiež používajú tento letopočet vo svojich úradných záznamoch. Aj iné náboženstvá, hoc majú možno svoje letopočty sa tiež v oficiálnom styku riadia len tým kresťanským. Ak ti to začína "zapaľovať", tak určite zistíš, že ktorý Boh je všetkým iným "pravým" cirkvám a bohom s malým "b" nadradený. Áno je to ten biblický. Ježiš nám hovorí. Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ev. Jána 14, 6)

Ono človeče, toto sú len nejaké logické argumenty na vzbudenie tvojej pozornosti. No, ak sa ty sám nerozhodneš nad tým úprimne zamyslieť, tak potom sú pre teba úplne zbytočné. Preto vo vlastnom záujme nechci, aby fakt boli skutočne zbytočné. 🙂 A ešte jedna vec. Napísané je. Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou. (Zjavenie 3, 20) Ak Ten, ktorý ti chce pomôcť stojí za dverami a klope, tak človeče to klopanie musíš v týchto príkladoch počuť. Však hrúbka dverí je koľko? 5 či 8 centimetrov? Počuješ ho? Alebo, ako ďaleko si od monitora? Pretože teraz na to "klopanie" použil tvoj monitor a tie slová i vety, ktoré prostredníctvom neho práve čítaš.

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.