Skutočne sa poznáme?

Milí bratia a milé sestry. Mnohí z nás sa bez ohľadu na vek snažíme primeraným spôsobom udržiavať svoje telo v dobrej fyzickej kondícii. Jeden sa o to usiluje pomocou zdravej stravy, druhý zase prostredníctvom športovej činnosti a tretí zas inak. Medzi hlavné pohnútky, ktoré nás k takýmto činnostiam vedú by sme mohli zaradiť náš strach z vážnejších chorôb a pohľad na všeobecný úpadok vzťahov i zdravotníctva. Aby sme teda dôsledky spomenutého nemuseli pocítiť na vlastnej koži, tak sa snažíme návšteve doktora či nemocnice vyhnúť maximálnym "oblúkom". Tieto pohnútky sú zväčša čisto racionálnou záležitosťou a s našou vierou sa vôbec nevylučujú. Niekto si dáva veľký pozor na to, aby nepil kofeínové nápoje, niekto neje vyprážané jedlá a napríklad ja sa už snažím pár rokov aktívne behávať. Keďže po fyzickej stránke mi to vďaka Bohu robí dobre, tak behávam poctivo a pravidelne. Tí, ktorí dlhodobo akýmkoľvek spôsobom športujú vedia, že prestať či dať si pauzu v takejto činnosti je potom takmer "nemožné". Moja myseľ ma vždy pri krátkodobých výpadkoch začne obviňovať z "flákania" a núti ma k opätovnej aktivizácii. No, ale nie o tomto chcem písať. 🙂

Myslím si, že každý jeden z nás už istotne počul nejaké biblické Slovo o tom, že ako nemáme milovať peniaze či majetok. Ak sa nad pojmom - milovanie zamyslíme, tak si pravdepodobne zväčša predstavíme dôverný vzťah s osobou opačného pohlavia, ktorý voči nej zahŕňa našu najvyššiu mieru túžby a oddanosti. Teda hodnota toho slova v ľudskom ponímaní znamená akési maximum a je isto väčšia, ako len povedzme také - mať rád, alebo tomu podobné ekvivalenty. Ak by sme sa teda na to milovanie peňazí, či iných hmotných statkov pozreli takto doslovne, tak by sme určite povedali, že my ich nemilujeme. A to isté si myslím aj ja. Vedome ich nemilujem a neviem, či niekto z nás takú osobu vôbec pozná, samozrejme okrem toho biblického mládenca 😉 , žeby rukou mohol na ňu ukázať - to je ona. No, ale aj napriek tomu nás Slovo Božie pred takýmto niečím vystríha. Koho teda vystríha? Kto ich až tak miluje, keď my to teda nie sme? Nejaký anonymní zbohatlíci? Ak teda oni, tak kto sa medzi nich radí? Tí, čo chodia v super autách, alebo bývajú v moderných domoch, či sa pekne obliekajú? Aj my kresťania predsa jazdíme v pekných autách, žijeme v pekných domoch a pekne sa obliekame. Takže sme to predsa len my, koho to Slovo vystríha? Odpovedzte si sami. Ale vrátim sa späť. Peniaze beriem len ako vec potrebnú k životu a samozrejme som rád, keď ich mám, ale že by som vyslovene po nich túžil, tak to teda nie. No a v tomto presvedčení som žil dlhé roky. Bolo to však len do momentu, kedy sa z ničoho nič dostala ku mne lákavá ponuka slušného zárobku a ešte k tomu aj bez akejkoľvek námahy.

Tú ponuku predstavoval zárobok cez takzvanú - ťažbu kryptomeny - digitálneho platidla - ekvivalentu našich hmotných peňazí. Keďže je digitálna, tak existuje len v počítačoch, teda virtuálne, ale jej hodnota sa dá samozrejme vymeniť aj za klasické peniaze. Vo svojej podstate existuje už dlhšie obdobie, ale nárast svojej hodnoty a tým pádom aj väčší záujem zo strany verejnosti o ňu samotnú zaznamenala až koncom minulého roka. Spôsob fungovania tu nejdem opisovať, ale poviem len toľko, že na slušný zárobok by mi postačoval môj domáci počítač s niekoľkými špecifickými súčiastkami, ktoré by bolo potrebné dokúpiť. Tie by veľmi zjednodušene povedané niečo počítali a mne by za ten ich výpočet "prúdila" odmena vo forme peniažkov na môj účet. Takýmto spôsobom by sa mi podľa jej vtedajšieho kurzu a ostatných ukazovateľov mala aj tá moja investícia potom v pomerne krátkej dobe vrátiť.

No a práve na tejto veci som si tak hlbšie uvedomil, že ako ja vlastne podvedome stále túžim po tých peniazoch. Presne, ako sa píše v Biblii. Nič nie je skryté, čo by nevyšlo najavo. (Ev. Marka 4, 22) Asi štyri dni mi hlavou neustále chodili myšlienky nasledovného typu. Ísť do toho či neísť? Kúpiť tie súčiastky či nekúpiť? Čo, ak hodnota meny pôjde dole a ja prerobím? Súčiastky si kúpim v obchode alebo v bazáre? A tak ďalej a tak ďalej. Keďže vidina slušného zárobku bola vskutku veľká a tak isto veľká bola aj investícia, či veľké bolo aj riziko pádu kurzu, tak som sa v tom celkom dobre zamotal a vôbec som nevedel, ktorým smerom sa ďalej vydať. Aj napriek tomu, že som to svoje "časné poviazanie" po duchovnej stránke veľmi dobre vnímal nedokázal som ho len tak opustiť. Upokojoval som sa tým, že sa len trošku viacej tomu venujem, že ma to vôbec neovláda a že to mám stále pod kontrolou. Iné činnosti o ktorých som však vedel, že boli dôležitejšie som pritom nechal stranou. Ocitol som sa presne v situácii, ktorú opísal Pavol, keď povedal, že nerobí dobre to, čo chce, ale to, čo nechce, kvôli hriechu, ktorý prebýva v ňom. (Rímskym 7, 19) Dokonca som dvakrát vynechal beh a to je už čo povedať, keďže niekoľko rokov, ako som už vyššie spomenul fakt poctivo v určitých dňoch týždňa behávam. No a práve táto jeho absencia si u mňa vyžiadala takéto hlbšie zamyslenie. Preto som aj tak zvláštne začal písať tento úvodník. Chcel som poukázať na to, že aj tie najväčšie ľudské predsavzatia či zásady môžu byť v strete so skutočným pokušením úplne ľahko a bez problémov prekonané. Nakoniec to skončilo tak, že som sa na všetko vykašľal. Keby sa však dalo to množstvo myšlienok, ktoré mi vtedy prúdilo hlavou nejako pretransformovať do peňažnej podoby, tak by som zarobil hádam aj tisíc EUR. 🙂

Na spomenutom príklade som ja sám osobne pochopil, že aký je človek stále telesný. Ani len netušíme, koľko toho nepoznaného v nás môže "driemať", alebo za niečo iné sa maskovať a potom zrazu hop v príhodnom čase sa to nejako zaktivizuje a nás to úplne pohltí. Z niekoho pohľadu sa toto môže zdať blbosť a povie si. Aha ho mamonár, ešteže ja taký nie som. Čo to tu ten rieši? Čo to takú hlúposť toľko nafukuje? Však ja som také omámenie "x" krát zažil a tu som. Ja viem. Všetko je mi jasné. Aj všetky veci potrebné ku spáse a dobrému životu poznám. Veď ani ja som tomu neprepadol. Lenže kresťania by sa mali neprestajne skúmať v každej jednej situácii. Nabáda nás k tomu aj Slovo Božie a tak človeka napadne, že kde je tá hranica, kedy vie, že sa ešte nepreklopil na tú druhú "stranu" bez toho, aby to vôbec spozoroval. Múdreho Šalamúna preč od Boha zviedli ženy a ani to nepostrehol. Na koľké ich mámenie zadymil iným bohom? Na prvé, tretie či na piate? Šalamún je môj obľúbený príklad. Sám Pán Boh mu v mladosti daroval múdrosť (1 Kráľov 3, 12) a on aj tak v starobe nakoniec od Neho odpadol. A to je na tom to zaujímavé. My síce prehrávame boje so svojimi slabosťami či pokušeniami, ale zrejme vedome si doma nepostavíme oltárik a neprosíme staroslovanského boha Slnka Svaroga o každodennú pomoc. Preto aj tie moje štyri dni z pohľadu života či večnosti, teda zanedbateľná časť sú pre mňa, ako veriaceho človeka veľkým ponaučením. Nevravím, že v budúcnosti sa to nemôže zopakovať, ale už je tu šanca, že to môžem lepšie zvládnuť. Aj keď som tu hovoril o peniazoch, tak milovať môžeme samozrejme aj "tisíce" iných vecí a preto si všetko toto spomenuté môžeme vztiahnuť aj na čokoľvek iné. Touto skúsenosťou sa mi potvrdilo to, že aj veriaci človek nad mnohými vecami len mávne rukou a povie si. A čo na tej či onej veci mi nezáleží. Na to či ono nemám, tak po tom zbytočne netúžim. Ja to nemilujem. Mám v tom jasno. Mám už svoje skúsenosti. Všetko mám pod kontrolou. A tak ďalej a tak ďalej. No nezabúdajme, že aj Šalamún mal. Preto neustále robme hĺbkovú analýzu svojho vnútra a modlime za naše skryté i nepoznané veci. Prosme Ducha Svätého, ktorý je doslovne náš radca a ktorý nám bol do našich životov samotným Ježišom poslaný na pomoc, že nech nás preskúma a zjaví nám všetko zlé, aby sme to mohli odstrániť a raz tam "hore" večne žiť. Lebo ako je napísané, nič nečistého do Božieho kráľovstva nevojde. Preto sa neustále očisťujme. Nemyslime si že sme už za "vodou", že sme už uchvátili (Filipským 3, 13), že skúmať sa nám už netreba a nezaklincujme to "čarovnou" formulkou, že sme aj tak hriešni a je to len na milosti Božej. To nepochybne je, ale Pán Boh nás aj tak chce mať čistých. Ja sa tiež modlím za všetky dobré a prospešné veci do môjho života. Za Božiu ochranu od takýchto vplyvov a predsa aj po rokoch viery stále nachádzam vo svojom zmýšľaní všeličo zlého. Miera poznania týchto vecí však závisí od našej úprimnosti a poddanosti voči Bohu. To, že som túto vec s ťažbou kryptomeny takto odvnímal je len výsledok Božieho riadenia. Keby som tie Jeho Slová o skúmaní nebral vážne a nesnažil sa na veci pozerať z biblického pohľadu, tak nič takéto neriešim, pretože po telesnej stránke je to bežná a nepodstatná situácia. Ani nový sporák si predsa nekúpime hneď prvý, ktorý uvidíme, ale si tú problematiku najprv aj niekoľko dní v pokoji poštudujeme a až potom ideme na nákup. Čiže tu nešlo len o akési rozumové zvažovanie výhod pre moju osobu či rodinu, ale o čosi viac.

No a čo z tohto všetkého teda vyplýva? Že my sa k stavu milovania pozemských vecí nemáme ani len priblížiť. Tak, ako sa malá guľa snehu spustená z vrcholu kopca začne postupne nabaľovať až spustí po určitom čase poriadnu lavínu, ktorá sa už nedá zastaviť a nivočí všetko naokolo, tak aj naše postupné neuvedomelé náklonnosti k veciam môžu prerásť do ich skutočného milovania, ktoré tiež potom zničí všetko naokolo. Ak si uvedomíme, tak pojmy lavína a milovanie sú rovnakého hodnotového významu, akurát v inej oblasti. Preto prosme  Pána Boha o múdrosť a ochranu do nášho života, pretože zísť z cesty nie je veru žiadny problém. Ja viem, že my to tak robíme 😉 , nepovedal som nič nové, čo by kresťan nemal vedieť, ale aj tak...