Stvorenie sveta
Stvorenie sveta

Inšpirovaný otázkami moderátora, ktoré kládol v jednej relácii náhodne vybratým ľuďom na ulici ohľadom stvorenia som sa rozhodol, že sa trošku nad touto tému zamyslím. Keďže verím tomu, že Biblia bola napísaná pod vedením Ducha Božieho, tak ju považujem za hodnoverný zdroj a preto o ničom v nej napísanom nepochybujem. Ak by som totižto o niečom zapochyboval, alebo by som sa napríklad nechal "nalomiť" tými, ktorí tvrdia, že stáročiami sa tie preklady skomolili, tak potom by celá moja viera v Božiu všemohúcnosť skončila. Veď ak by som zapochyboval čo i len o jedinom slovíčku či veršíku, tak to by som potom mohol zapochybovať aj o ostatných, pretože kto by mi zaručil ich správnosť? Keď teda podľa mudrlantov ani sám Pán Boh nemá páky na to, aby si to ustrážil? Čiže týmto smerom je nedobré sa vydávať.

Prvá veta, ktorá je v Biblii napísaná a nesie vo svojom indexe samé jednotky znie nasledovne. Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. (1 Mojžišova 1, 1) Z uvedeného verša teda jasne vyplýva, že pri Božom tvorení, dostala Zem s jej atmosférou prioritu číslo jedna. Bola tak "vyvýšená" nad všetky ostatné nebeské voje i telesá. Jej stvorenie určuje počiatok všetkého. Pán Boh teda nezačal vesmírom, ale stvoril ho až o niekoľko dní nato, ako aj zeleň so živočíchmi. No a keď už bolo všetko dokonale "pripravené" tak aj človeka. On vedel presne o čo mu ide. Teda čo utvára, pre koho to všetko utvára a aké poradie má zvoliť. Keď sa to tak zoberie, tak Zem a človek sú také dve najpodstatnejšie veci bez ktorých by to ostatné skutočne strácalo na význame.

Teraz sa trošku viacej zameriam na štvrtý deň stvorenia. Pán Boh vtedy utvoril slnko a mesiac s hviezdami. Teda neboli stvorené hneď v úvode, ale až neskôr po zeleni a rastlinstve. Pekne podľa božích priorít. Skrátka takej malej fialke rastúcej niekde na lúke medzi ostatnými kvetmi dal Pán Boh pri tvorení väčšiu prioritu, ako povedzme našej najbližšej hviezde - Proxime Centauri. Pre mňa osobne je to celkom zaujímavý poznatok, pretože tie gigantické rozmery niektorých hviezd ma skutočne fascinujú. Nie že by tá fialka bola vo svojej zložitosti malá vec, to teda nie, ale naša hriešna ľudská podstata je vo všeobecnosti nastavená tak, že ju viac fascinuje a aj jej viacej záleží na veľkosti, výkonnosti či raste. Ľudia sa totižto radi chcú pochváliť tým, že aké veľké veci oni dokážu učiniť. Niekedy dávno to začalo Babylonskou vežou a dnes po dlhých rokoch "vylepšovania" nášho ega a zručností zas chceme za účelom vybudovania si dobrého mena skonštruovať ešte rýchlejšie auto, chceme postaviť ešte vyšší mrakodrap, ešte väčšie lietadlo, ešte dlhšiu loď, niektorí majú za úlohu navrhnúť ešte veľkolepejší úvod olympijských hier, ako bol ten minulý a iní zas pracujú na tom, ako sa dožiť ešte vyššieho veku. Alebo chceme mať ešte viac peňazí, ako máme, či chceme mať krajšie obstrihanú tuju ako sused. Samozrejme aj gazdinky sa radi pochvália tým, že ako ony dokážu tú bielizeň aj po dlhých rokoch používania udržať v tej najvyššej belosti... No, ale aj my kresťania nepochybne pracujeme na tom, že ako ešte viac poznať Boha 🙂 a tak ďalej a tak ďalej. Menej či málo sa nám proste "neráta" a všetko chceme ešte vo väčšom množstve. Samozrejme okrem chorôb a iných, podľa nášho meradla nedobrých vecí.

Istotne mi pri pohľade na nočnú oblohu dáte za pravdu, že je nádherná a majestátna. A tie diaľavy ku hviezdam... Jednoducho nepredstaviteľné. Pomocou daných telies sa však nikdy nedopátrame počiatku stvorenia, ako sa o to ustavične naša ľudská rasa pokúša. Nikdy neskončíme na počiatku, ale len niekde na "ceste" smerom k nemu. Maximálne sa tak, aj keď o tom silne pochybujem, môžeme dopátrať ku dňu stvorenia vesmíru. Všetky tie pokusy so super "naleštenými" zrkadielkami, či už tu na zemi alebo na orbite vďaka ktorým nadšenci pozorujú oblohu a snažia sa z nej niečo vypočítať mi prídu neskutočne smiešne a márne. Naše empirické skúsenosti so svetlom a všeličím iným, ktoré sme získali alebo získavame tu na zemi a v blízkom vesmíre sa snažíme aplikovať na skúmanie ďalekého vesmíru a jeho procesov. Teda vecí, ktoré jasne ani nevidíme a povedzme si to na rovinu na ktoré si nikdy ako smrteľníci ani "nesiahneme". Na základe tohto nášho poznania predpokladáme a seba samých sa snažíme presvedčiť o tom, že tá a tá bodka, ktorá je od nás vzdialená vraj státisíce svetelných rokov je tak a tak veľká, alebo má takú či onakú hmotnosť či zloženie a že môže byť na nej život. Keď som bol malý, tak som túžil po vesmírnom ďalekohľade. Veľmi ma zaujímalo, že ako to tie nebeské veci vlastne uvidím. Tak som si ho na "staré" kolená kúpil. A poriadny. No čuduj sa svete, dlho sa pri mne "neohrial". Tá moja "odveká" túžba a to moje nadšenie spojené s pozorovaním nočnej oblohy vo mne pomerne rýchlo po jeho kúpe opadlo, lebo som prestal vidieť zmysel v pozorovaní bodiek, fliačikov (hmlovín) či pár kusov tých istých planét slnečnej sústavy. Uvedomil som si. To je všetko? Aký to má vlastne zmysel? Čo to tam všetci tí nadšenci stále pozorujú, keď na hviezdy aj tak nedovidia? Veď to je neskutočná márnosť na to, aby som ja ponocoval, striehol na jasnú oblohu a cvak, spravil ešte lepší snímok Saturnu. Preto si aj myslím, že v oblasti amatérskej astronómie je to častokrát len o honbe za lepšou, krajšou či detailnejšou snímkou nejakej blízkej planéty či určitej časti oblohy.

Proste veriaci človek časom príde na to, že ani to nebo s hviezdami vo svojej plnej kráse ho nenaplní a nie je ani nič oproti realite života s Pánom Bohom tu na zemi v našej blízkosti. Všetko to, čo v noci vidíme na oblohe má fakt poslúžiť len na také občasné pokochanie sa, či uvedomenie si tej neskutočnej Božej veľkosti a nie na naše márne snaženie sa niečo z tej Jeho moci pochopiť. Ak chceme skutočne Pána Boha spoznať, tak na to nám netreba žiadne extra ďalekohľady. Tam nám stačí otvoriť si Bibliu na ktorú ešte zväčša dovidíme aj vlastnými očami. Jediné, čo Pán Boh po nás chce je len triviálna poslušnosť. Tú však nikde vo vesmíre nezahliadneme. Vo svetle prvej vety mi teda príde ako neskutočný omyl si aj myslieť, že niekde "tam" sú aj iné obývateľné planéty s nejakými mimozemšťanmi, keď viem, že Pán Boh stvoril túto planétu pre náš dočasný pozemský život a ten vesmír, len ako nejakú "kulisu". Kulisu hovorím preto, lebo je zaujímavé, že okrem objektov našej slnečnej sústavy je všetko tak neskutočne ďaleko. Ktovie prečo? Preto som si istý, že všetky tie informácie o UFO a všelijakých stretnutiach sú len diablovým trikom na ustavičné odvádzanie našej pozornosti smerom preč od Boha stvoriteľa. A je na škodu, že mnohých práve tie hlbiny vesmíru vedú k nekonečnému "galaktickému" blúdeniu. Aj keď sa môže zdať, že tu nejakým spôsobom znevažujem astronómov a ich prácu či záľubu, nie je to tak len sa snažím poukázať na to, že aj táto i keď bezpochyby veľmi zaujímavá oblasť ľudského záujmu je len márnosť a vôbec nemusí u astronómov zaručene viesť ku ich skutočnému poznaniu Pána Boha, ako by sa to mohlo z toho ich skúmania úchvatného Božieho diela na prvý pohľad zdať.

Keďže v Biblii sa píše, že jeden deň je u Boha ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň (2 Petrov 3, 8), tak dĺžku stvorenia, že či jednotlivé dni trvali skutočne jeden deň alebo tisíc rokov neriešim. Síce niekto to riešiť môže, ale ku spaseniu je táto vec určite nepotrebná. A je na našej slobode, ako s touto informáciou naložíme. Ja osobne si myslím, že to trvalo skutočne jeden deň, keď je to tak napísané. Rok je skrátka rok a deň je deň. Významu týchto pojmov všetci dobre rozumieme a je zbytočné im dávať inú hodnotu, pretože vždy ju mali rovnakú a rovnakú ju budú mať aj napozajtra či o 20 rokov 🙂 . Aj taká sekera bola sekerou včera, pred tisíc rokmi, je sekerou aj dnes a bude aj zajtra a nikdy nebude v našej predstave lukom. A koniec koncov, ak si to uvedomíme, tak Pán Boh všetko stvoril pre náš čas a našu realitu. Teda keď povedal, že to trvalo jeden deň, tak to skutočne bol náš jeden pozemský deň, keďže to tvoril pre nás pozemšťanov.

A ešte jedna vec. V Biblii je zaznamenaných množstvo rodokmeňov, pomocou ktorých sa dá ku nejakým tým približným číslam aj dopátrať. No a na základe tohoto všetkého môžem teda kľudne povedať. Zem nemá miliardy, ale len tisíce rokov a keďže bola stvorená ako prvá, tak v pohode môže byť aj stredobodom vesmíru. Ale keďže toto je na našu High-Tech dobu plnú poznania dosť kontroverzné tvrdenie, ktoré v mojej hlave vzniklo práve teraz a len na popud daného verša, tak to berte s rezervou. To, že sa Zem otáča okolo Slnka je dokázateľné a jasné, no vyvrátiť tvrdenie, že Zem je stredobodom vesmíru už zrejme také jednoduché nebude. To je myslím si už príliš veľké sústo aj na teoretických fyzikov, či inak v danej oblasti veľmi vzdelaných ľudí, keďže svoje nohy z tejto malej bodky, ležiacej niekde vo vesmíre nikdy neodlepili a ktorí si nikdy nebudú istí ani jedným pevným referenčným bodom vo vesmíre.

Ono človek mnoho vecí prijíma bez toho, aby aspoň trošku o nich popremýšľal. Veď ani mnohé "zaručené" ľudské tvrdenia nemusia byť vôbec správne i keď vychádzajú z učených hláv. Však o tom sa môžeme aj na vlastnej koži denno-denne presviedčať. Toto jedzte, budete zdraví a na druhý deň už tí istí "odborníci" tvrdia inak. Ďalší zas povedia. Tá banka určite "nekrachne", veď má kurz AAA. A bác. Na druhý deň je v krachu a ľudia prídu o svoje úspory... A tak sa stáva pravdivým Slovo. Či Boh neobrátil múdrosť sveta na bláznovstvo? (1 Korintským 1, 20)

A čo som tým všetkým chcel povedať? Len to, že aby sme si zbytočne nemárnili náš čas s vecami, ktoré nás nikam nedovedú, ale skúmali a sústredili sa na tie, ktoré nás niekam doviesť môžu. A tak si ešte dnes zatvorme krížovky, dobrú knihu či zhasnime televízor s tým perfektným "holyvúdskym" trhákom a otvorme si Bibliu. Začnime ju študovať a ako prvé v nej nájdeme. Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Čo si o tom verši myslíte?

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.