Vďaka komu žijeme?

V priebehu dnešnej rannej "pásovej" bežeckej polhodinky som v televízore videl jednu krátku reportáž o 100 ročnom dedkovi - včelárovi, ktorý je stále plný elánu. Všetko, čo vládze si stále robí sám a o žiadnu pomoc nestojí. Hneď v úvode bol televíznym hlásateľom predstavený ako múdry muž s nezvyčajnými skúsenosťami a vlastne aj celá reportáž sa niesla v duchu ľudskej múdrosti a výkonnosti. Na základe spomenutých informácií som usúdil, že sa asi narodil okolo roku 1915. Teda dedko už čo to prežil a počas svojho dlhého života už tiež aj mohol na všeličo dôjsť. Žil v časoch vojny, chudoby, budovania a určite bol neraz konfrontovaný aj s mnohými duchovnými vecami. Však podobné situácie ako on tiež zažívali aj naši starí rodičia, ktorí nám vždy radi všeličo zo svojho života pospomínali, keď sme o to prejavili záujem. A tak vedomý si mnohých týchto skutočností som teda aj ja sám pozorne počúval a sledoval, že o čom sa tam bude hovoriť. Po pár minútach behu, neviem či som vôbec odbehol jeden celý kilometer sa tá reportáž skončila a tú podstatu, ktorú som si z nej "odniesol" vám však neprezradím teraz, ale až o chvíľu. Teraz začnem niečím úplne iným.

V Biblii je napísané. Čas nášho života je sedemdesiat, pri dobrej sile osemdesiat rokov; ich pýchou je námaha, strasť; on rýchlo prejde, a my odletíme. (Žalmy 90, 10) Podľa uvedeného biblického Slova tak môžem konštatovať, že "nadsluhujúci" starček si proste užíval veľkého Božieho požehnania, pretože drvivá väčšina jeho rovesníkov je už asi pochovaná, prípadne sú imobilní a tak vlastne odkázaní na pomoc druhých. Napriek tejto háklivej téme zvádzajúcej nás k posudzovaniu, vás chcem zase v prvom rade prinútiť sa zamyslieť nad tým, že ako navonok vlastne pôsobíme. Slová starčeka sa totižto niesli v domnienke, že takéhoto veku sa dožil vďaka športu, celoživotnej aktivite, včelárstvu plus každodennej konzumácii medu. Či mnohí iní ľudia vari nie sú počas života aktívni, či iní nešportujú, nepracujú alebo sa nesnažia zdravo stravovať? A pritom takéhoto veku sa určite nedožívajú. Je zaujímavé počúvať, že čomu všetkému ľudia kvôli svojej dlhovekosti ďakujú. Niekto povie, že sa dožil vysokého veku vďaka tomu, že si posledných 70 rokov života dával každé ráno pred jedlom štamprlík slivovice. Iný povie, že každý deň vyfajčil aspoň jednu cigaretu, ďalší to pripíše trom deci červeného vína pred spánkom. Niekto zase skorému vstávaniu a včasnému líhaniu atď. Tu nejde o konkrétneho starčeka a to čo povedal, ani o jeho posudzovanie, však Pán Boh bude koniec koncov súdiť aj mňa samého (Prečo teda súdiš brata? Alebo ty zase, prečo pohŕdaš bratom? Veď všetci sa postavíme pred súdnu stolicu Božiu, lebo je napísané. Akože som živý, hovorí Pán, každé koleno bude kľakať predo mnou a každý jazyk bude vyznávať Boha. Tak teda každý z nás (Bohu) vydá počet za seba (Rímskym 14, 10-12)), ale o to, že či vôbec v našom živote s Pánom Bohom počítame. Alebo, že ako často s ním počítame. Pretože ak niečo dennodenne s našim Bohom prežívame a uvedomujeme si to, tak je takmer vylúčené, že pri takýchto príležitostiach, kedy môžeme vydať o tom svedectvo si na nič z toho nespomenieme, pretože nás to jednoducho nenapadne. Napríklad. Celý život si kvôli spokojnosti a dobrým skúsenostiam kupujeme tenisky Nike. Keď sa nás však známi pri kúpe opýtajú, ktoré im odporučíme, tak im pospomíname značky ako Puma, Adidas, Karrimor, New Balance, Salomon, Asics, Reebok, Mizuno či Hi Tec, ale na svoje "Najky" akosi zabudneme. Nebude to prinajmenšom zvláštne?

No a tak, keďže my ľudia najlepšie vidíme chyby na druhých a nie na sebe, tak nech nám ten včelár s pomocou Božou slúži na poučenie a vystríhanie, aby sme v podobnej situácii nevyzerali tak isto. Však niekto môže pokojne aj nám samým povedať: "Héééj? Tak ty si veriaci? Ja som to ani len netušil(a). Veď z toho tvojho každodenného vyjadrovania sa k rôznym veciam to vôbec "necítiť". Ja že budeš aspoň trošku iný..." No a teraz prezradím to, čo som na začiatku povedal, že uvediem neskôr. Teda, aký je ten môj dojem z dedka včelára? No, môj dojem je asi taký, že je včelár 🙂 , že celý život bol aktívny, ale že či verí v Pána Boha, tak to fakt neviem. Zato som sa však dozvedel, že keď si dám každý deň chlieb s medom, tak sa možno dožijem aj stovky. Na základe spomenutého chcem teda upriamiť našu pozornosť na to, že či sme si vedomí toho, že len vďaka Bohu žijeme a hýbeme sa. V Biblii je napísané. Lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme (Skutky 17, 28) alebo nikto z nás totiž nežije sebe a nikto sebe neumiera. Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme. (Rímskym 14, 7-8) Z týchto pár veršov vidno, že kto je tým strojcom dlhovekosti. To, že nám k dlhovekosti možno jedným percentom pomohol spomínaný štamprlík slivovice, či tri deci vínka pred spánkom je len náš dohad. V prvom rade treba ďakovať Bohu! No a ako by asi vyzerali jednotlivé state z Biblie, keby boží ľudia spomenutí v nej neďakovali za ich silu, múdrosť, vek, pokoj a iné dobrodenia Bohu, ale niečomu inému. Napríklad šťastiu, zdraviu, práci, pozitívnemu mysleniu, či iným výstrednostiam?

Keď to počuli, bodlo ich to v srdci a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo robiť, mužovia, bratia? I odpovedal im Peter: Každé ráno pred jedlom si dajte za štamprlík slivovice a nech sa každý z vás dá na zdravú výživu, aby ste dlho žili. (Skutky 2, 37...)

I povedal mu Peter: Striebra, zlata nemám, ale čo mám, to ti dávam. V mene firmy Dr. Max Pharma Limited ti dávam liek Kolagen 2000 Aktiv. Tak vstaň a choď!. Nato ho chytil za pravú ruku a zodvihol. A hneď zmocneli mu nohy a kĺby (na ne pôsobí totižto ten Kolagen), takže vyskočil, postavil sa na nohy, chodil a vošiel s nimi do chrámu, poskakujúc a chváliac pritom zdravotnú firmu. (Skutky 3, 5...)

Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale tvrdou každodennou prácou od svitu do mrku, po ktorej vykonaní už vôbec Bohu nebude vadiť, že si naň nenájdeme čas. Lebo On je vskutku láskavý a chápavý Boh. (Ev. Matúša 4, 3...)

Zvláštne však? Ani neviem prečo, ale nedá sa vôbec povedať, žeby tie príklady boli nejako veľmi smiešne. Zrejme preto, že človek si v nich uvedomuje, ako tie naše premúdre reči "prznia" tú hĺbku pravdy toho Slova, ktoré je tam spomenuté. A preto si pamätajme: Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi. (1 Tesalonickým 5, 18)

P.S. Asi dva týždne na to, ako som tú reportáž videl v televízii som ju našiel zapísanú aj v Evanjelickom posle, alebo radšej poslovi 🙂 - to sa mi zdá také spisovnejšie. A to úplne v strede časopisu - na dvoch celých stranách. Z toho usudzujem, že ten dedko bol zrejme evanjelik. Všetko ostatné bolo pritom napísané presne tak, ako prečítal ten moderátor z "čítačky". Tak k tomu teda vôbec niet viac čo dodať!