Vianočné zamyslenie 2018
Ak si veci okolo seba dobre všímame, tak na správaní "sveta" sme už dlhšiu dobu mohli pozorovať, ako sa k nám pomaličky blížilo obdobie vianočných sviatkov. Počas tohto obdobia, ktoré pre mnohých kresťanov kulminuje práve dnešným dňom si každoročne my ľudia zvykneme a to aj bez ohľadu na vieru, vymieňať všelijaké tie elektronické či papierové pozdravy v ktorých si vzájomne želáme pokoj, šťastie, radosť a im podobné, nazvime ich stavy mysle. No vieme však, ako sa k takým, ale fakt skutočným stavom dá vôbec dopracovať? Zažil si už napríklad aj ty človeče, ktorý toto čítaš skutočný pokoj, skutočné šťastie či skutočnú radosť? Alebo, vieš vôbec rozpoznať pravú radosť či pravý pokoj od nejakého chvíľkového opojenia, ktoré nám ich tiež vie dokonale napodobniť? V našom živote totižto existuje množstvo situácií v ktorých môžeme také chvíľkové opojenie či omámenie skutočne zažiť.
V prípade hmotných vecí si radosť navodíme tak, že si kúpime niečo, čo je v našom ponímaní vskutku cenné. No po určitom čase si na to ale zvykneme, inými slovami zovšednie nám to a naša počiatočná radosť z tej veci tak postupne vyprchá. Preto je jasné, že v tomto ten pravý zmysel radosti určite nenájdeme i keby sme to cyklicky opakovali s inými v našom hodnotovom rebríčku cennými márnosťami.
Ak chceme zažiť chvíľkové opojenie pokojom, tak nám stačí vyjsť na vysoký kopec pri západe slnka. Tam, pri nádherných výhľadoch a lúčmi zapadajúceho slnka zafarbenej krajine, kde nepočuť hluk ľudského žitia nás vnútorne naplní akási chvíľková harmónia, ktorú nám bezpochyby naviedla tá majestátnosť prírody. No, ale ani na tom kopci sa nemôžeme kochať nastálo a preto aj takáto forma pokoja z nás po návrate dolu, do tvrdej reality života pomerne rýchlo "vyprší". Takže ani útek do prírody nám trvalý pokoj v duši neposkytuje.
Ani to vzájomné ľudské šťastie nie je vždy trváce, keďže aj naša prvotná láska k partnerovi po rokoch spolužitia tiež zväčša časom upadá. Lesk medailí z telesných výkonov odchádza spolu s vekom a hrdosť na iné dosiahnuté úspechy sa tiež pod ťarchou života časom pominie. No a spoliehať sa na ľudských priateľov v dnešnom pokrivenom svete, kde prím hrajú peniaze a hodnoty obrátené na ruby je tiež nerozumné. Iné príklady už spomínať ani netreba, pretože by im ešte veľmi dlho nebolo konca...
Spomenuté slová predstavujú realitu všedných dní a pre človeka bez Krista, teda človeka, ktorý sa bez poznania pravej podstaty svojho vlastného žitia bezcieľne potuluje po zemi a cez mnohé spomenuté opojenia prežíva od jedného dňa k druhému, čakajúc pritom na svoju vlastnú smrť je to vskutku hotová tragédia. Pričom túto svoju "tragédiu" zväčša takto vôbec nevníma. No nemusí to tak byť!
Každý jeden z nás totižto vnútorne cíti aj keď sa to neraz snaží poprieť, že niekto tam "hore" skutočne existuje. Je to kvôli tomu, že do času nášho oddelenia, sme s tým "niekým" žili spolu zoči voči. Ten niekto je živý biblický Boh, ktorý nám ponúka trvalý pokoj, trvalé šťastie či trvalú radosť a chce, aby sme sa k nemu vrátili. No rozhodnutie, že či to vlastne chceme prijať alebo sa uspokojíme len so spomenutými napodobeninami závisí len na nás. Pán Boh sa nám do života nevtláča, nie je na nás závislý a nie je to ani nejaký poskok plniaci naše pomýlené túžby. Aj napriek tomu mu však na nás záleží. Je k nám zhovievavý a preto to tu ešte "nestopol". Môžeme sa z Neho vysmievať, môžeme Ho ignorovať, ale raz sa s Ním a Jeho spravodlivosťou aj tak stretneme a to bez ohľadu na to, že či v Jeho existenciu veríme alebo nie. Stretnem sa s Ním ja, Ty, naše deti, naši rodičia, susedia, kolegovia, bankári, prezidenti, kozmonauti, mafiáni, feministky, politici, kresťania, mohamedáni, finanční žraloci, úchyláci, nákupné maniačky, homoši, policajti, smetiari, úradníci a po extra dlhom zozname nakoniec aj samotný náš zvodca, v ktorého tiež neveríme či jeho moc ustavične podceňujeme - diabol!
My ľudia sme bezpochyby dosiahli obrovské vedecko-technické poznanie. Do veľkosti mince vieme vtesnať miliardy súčiastok, ale rozpoznať to, že čo je pre náš život vskutku prospešné a čo už nie, tak to je pred nami skryté. A preto, ak chceme skutočne žiť a nie len prežívať, tak musíme uveriť v Syna Božieho Ježiša Krista, lebo len On je tá jediná cesta pomocou ktorej môžeme k Bohu prísť a obdržať spomenuté veci. No a tú vieru v Krista, získavame skrze počúvanie Jeho Slova, ktoré máme zapísané v Biblii. Práve týmto naša cesta k Bohu začína... AMEN